po viac ako pol roku prestávky od fotografie som si „obehol“ svoje obľúbené miesta na Liptove. Foťák som si zobral do batohu, len tak pre istotu. Bolo hmlisto, ale hovorím si, že možno motyka vystrelí a bude niečo do portfólia. Snehu bolo ešte dostatok a s radosťou sa ním prebíjal, keď  som kráčal k svojím „fotospotom“ . V batohu som mal foťák Sony + Tamron 28-200mm a počúval som svoje motivačné podcasty a pesničky až kým neprichádzal západ slnka. V  danom okamihu som stál pri drevenom solitéry, ktorý som už dlho mal na „muške“. Nebo začalo hrať farbami, ktoré sa odrážali na nedotknutom snehu a ja som stál pri solitéry, ktorý som mal už dlho na „muške“. Zimné západy slnka sú veľmi krátke a počas podmienok ako je hmla a nízka oblačnosť sú ojedinelé. Behal som obozretne dookola a hľadal, tú správnu symetriu, ktorú si tento strom už roky zaslúži. Miestny pocestní museli mať zo mňa chvíľkové obavy, ale netrvalo dlho a kompozícia bola na svete. Po sérii fotiek a niekoľkých spokojných nahliadnutí do zadného displeja som hrdo kráčal domov. Po ceste som si ešte po pod nos povedal, že tento osamotený strom si nájde miesto v mojej galérii a bude to môj fotografický motív počas roku 2024. V jednoduchosti je krása, čo poviete….